Fauna a flóra

Geografická poloha Štiavnických vrchov, ich geomorfologická členitosť, a pestré geologické podložie sa odráža aj v rozmanitosti rastlinného krytu. Druhové zloženie lesov je v centrálnej časti vplyvom banskej a hutníckej činnosti zmenené, zväčša nepôvodné. Mimo tejto časti sa ešte aj dnes zachovali málo narušené lesné komplexy. Charakter živočíšstva do značnej miery ovplyvnili nielen geografické podmienky, ale najmä človek, ktorý sústavne zasahoval do prírody.
viac...

Zranený živočích

Každý nález a odchyt zraneného chráneného živočícha v kompetenčnom území Správy CHKO Štiavnické vrchy konzultujte s odborným zamestnancom Správy.
viac...

CHKO Štiavnické vrchy

Štiavnické vrchy sú najväčšie sopečné pohorie Západných Karpát. Ležia na rozhraní dvoch rozdielnych klimatických typov, čoho odrazom je horizontálne a vertikálne prelínanie teplomilných prvkov flóry a fauny s karpatskými horskými prvkami.

Atraktívnosť územia zvyšujú vodné nádrže - tajchy. Ich budovanie si vynútil rozvoj baníctva v minulých storočiach a slúžili ako zdroj energie i úžitkovej vody. Spolu s napájacími a náhonovými jarkami a ďalšími vodohospodárskymi zariadeniami tvoria unikátny technický systém.

V exploatovaných rudných žilách a odžilkoch bolo popísaných viacero vzácnych a jedinečných minerálov Slovenska. V tunajších lesoch sa vyskytuje veľké množstvo cudzokrajných drevín. Súvisí to so založením lesníckej katedry v roku 1807, ktorá sa stala súčasťou Baníckej a lesníckej akadémie z roku 1764. V rámci nej neskôr vznikla botanická záhrada, v ktorej na ploche 3, 5 ha boli vysadené dreviny z rozličných častí sveta. Ešte väčší podiel cudzokrajných drevín má lesnícke arborétum Kysihýbel (1900 taxónov), v ktorom sa na ploche 7, 7 ha dodnes pestujú cudzokrajné dreviny pre lesné hospodárstvo.

Niektoré teplomilné druhy šíriace sa dolinami otvorenými na juh tu dosahujú severnú hranicu rozšírenia (dub cerový, javor tatársky). Na teplých výslnných andezitových skalách s plytkou skeletovitou pôdou sa nachádzajú prvky xerotermnej flóry - kavyľ vláskatý, kukučka vencová, rozchodník prudký a i. Na niektorých stanovištiach nájdeme poniklec veľkokvetý a šafrán rôznofarebný. Severnejšie rastie aj brusnica obyčajná, brusnica čučoriedková a valdštajnka trojlistá Magicova.

12. novembra 2018

Zlejkova diera na Krivíne

Dňa 26. októbra 2018 vyhľadali doc. RNDr. Pavel Bella, PhD. a RNDr. Ľudovít Gaál, PhD. zo Slovenskej správy jaskýň, spolu […]
15. októbra 2018

Starostlivosť o PR Seleštianska stráň

Prírodná rezervácia (PR) Seleštianska stráň v okrese Veľký Krtíš patrí taktiež do pôsobnosti našej Správy CHKO Štiavnické vrchy. Bola vyhlásená […]
9. októbra 2018

Ochrana v NPR Sitno

Národná prírodná rezervácia (NPR) Sitno je jedným z najznámejších a najnavštevovanejších území v CHKO Štiavnické vrchy. Sitno sa nachádza v […]

Užitočné informácie

Čo robiť keď stretnem medveďa
Najlepšia je prevencia. Vyhýbajte sa pohybu po území v súmračných hodinách večer a nad ránom, kedy je aktivita medveďa najväčšia. Pohybujte sa len po vyznačených chodníkoch, upozorňujte na svoju prítomnosť, ale bez zbytočného hluku. Postačuje sem tam odkašľať, alebo si pospevovať, prípadne ak nie ste sami, môžete viesť tichý rozhovor. Vyhýbajte sa húštinám, či uhynutým zvieratám. Psa je nutné viesť na vôdzke.
Ako sa správať v CHKO
V samotnom území platí 2. stupeň ochr. kde je dovolený voľný pohyb osôb v teréne iba po vyznačených turistických trasách. Rovnako to platí aj v rezerváciách v 4. a 5. stupni ochr.
Viac...
Môžem klásť oheň v CHKO?
Za hranicami zastavaného územia obcí je možné zakladať oheň pri existujúcich stavbách do vzdialenosti 10 metrov od objektu na vyhradených ohniskách (ak to iné právne predpisy neupravujú inak, napríklad v prípade zvýšeného rizika vzniku požiarov a pod.)
Čo robiť keď stretnem ranené zviera
Každý nález a manipuláciu so zraneným živočíchom telefonicky konzultujte s príslušným pracovníkom Správy CHKO Štiavnické vrchy a konajte až na základe jeho usmernenia!
viac...
Môžem ísť so psom doCHKO?
Je to možné, ale pes musí byť v zmysle návštevného poradku na vôdzke.