Hlavátka podunajská na Hrone

Minulý týždeň sa zamestnanci našej Správy CHKO Štiavnické vrchy zúčastnili v súčinnosti so ŠOP SR na monitoringu hlavátky podunajskej na toku Hrona, v časti územia európskeho významu SKUEV0947 – Stredný tok Hrona. Územie zahŕňa časť toku Hrona medzi Lovčou a Hronským Beňadikom. Jedným z chránených druhov na tomto území je práve aj hlavátka podunajská. Niekoľkým jedincom boli v minulom roku inštalované čipy, a tie sú v rámci projektu Monitoring II. pravidelne monitorované.

Územie európskeho významu SKUEV0947 – Stredný tok Hrona bolo vyhlásené výnosom Ministerstva životného prostredia SR č.3/2004 – 5.1 zo 14.júla 2004 na ochranu biotopu 91E0 – Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy a druhov:

Mrena karpatská Barbus meridionalis
Hrúz Vladykov Gobio albipinnatus
Hrúz Kesslerov Gobio kessleri
Hlavátka podunajská Hucho hucho
Lopatka dúhová Rhodeus sericeus amarus

Hlavátka patrí medzi najväčšie loso­sovité ryby. V podmienkach našich riek môže dorásť do dĺžky 1,5 m a hmotnosti do 50 kg. Dožíva sa viac ako 15 rokov. Telo je torpédovitého tvaru, na priereze takmer kruhové. Hlava je trojuholníkovitá s veľkými očami a koncovými ústami. Plutvy okrem chvostovej sú relatívne malé. Medzi chvostovou a chrbtovou plutvou je tuková plutvička. Sfarbenie je sivozelené, tmavohnedé až červenohnedé, s tmavými okrúhly­mi škrvnami, brucho je belavé a plutvy žltkasté až červenkasté. Nedospelé jedince sú svetlejšie s 7 – 12 priečnymi tmavými pruhmi na bokoch.

Hlavátka preferuje členitý prirodzený tok. Osídľuje aj údolné nádrže s chladnou vodou. Hlavátka je dravec, v mladosti požiera rôzne vodné bezstavovce, v dospelosti predovšetkým ryby, ale korisťou môžu byť aj žaby, drobné cicavce a vtáky. Teritoriálny potamodromný druh podniká krátke potravné a neresové migrácie hore prúdom, do­káže prekonať prekážky až do výšky 150 cm. Je to reofilný, ikry ukrývajúci, litofilný druh, pohlavne dospieva v troch až štyroch rokoch. Pred neresom, ktorý prebieha v pároch v apríli až máji, vyhľadáva čisté štrkovité dno. Relatívna plodnosť je približne 1 200 ikier na l kg hmotnosti samice. Po príchode na neresisko bojujú samce o samicu, slabšieho samca víťaz odoženie. Pár spoločne 2 – 4 dni bu­duje hniezdo, pričom sú ryby schopné premiestňo­vať aj kamene vo veľkosti ľudskej hlavy. Typickým stanovišťom hlavátky je podhorská zóna riek, kde teplota vody v lete v priemere nepresahuje 15 °C a obsah kyslíka neklesá pod 8 mg/l. Mlaď sa zdržia­va pri brehu, staršie hlavátky ďalej od brehu, v šir­ších a hlbších úsekoch riek. Vyskytuje sa aj v jaze­rách a údolných nádržiach, kde sa občas vysadzuje jej násada. Tu sa zdržiava prevažne pri brehu alebo v ústiach prítokov. Početnosť hlavátky je u nás už veľmi nízka. Spoločenská hodnota je 830 €.