CHKO Štiavnické vrchy

sú atypickým veľkoplošne chráneným územím, nakoľko sa v nich nachádza množstvo urbanizovaných oblastí, či už sídel, alebo stredísk cestovného ruchu s rekreačnou výstavbou. Mnoho technických a kultúrnych pamiatok, ako aj kultúrno-historická hodnota územia, bola dôvodom zapísania Banskej Štiavnice a priľahlého okolia na Listinu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 1992 v Columbijskej Cartagéne.

Raritou Štiavnických vrchov sú antropogénne formy reliéfu (tvary povrchu vytvorené človekom), ktoré súvisia s niekoľko storočnou činnosťou ťažby a úpravy drahokovových rúd. Predstavujú ich najmä banské haldy, prepadliská, pingy a najmä umelé vodné nádrže – tajchy s unikátnym systémom jarkov.

Spomedzi 30 najvýznamnejších, doposiaľ jestvujúcich vodných nádrží je najstaršia Veľká Vodárenská nádrž (pred rokom 1510). Zo 16. storočia dosiaľ jestvujú 3 vodné nádrže, zo 17. storočia dve, z 18. storočia sa zachovalo 18 vodných nádrží, ktoré predstavujú najvýznamnejšie obdobie výstavby vodných diel hydroenergetického banského systému, dve z 19. storočia a jedna z 20. storočia.

Najvyššie položená nádrž je Ottergrundská v nadmorskej výške 801,2 m n.m. Najdlhšie hrádzesystém Richňavských vodných nádrží – spolu 774,7 m, Veľká Vindšachtská – 237,1 m a Dolná Hodrušská a Počúvadlo nad 195 m. Najväčšiu šírku koruny hrádze ma Veľká Richňavská nádrž – 24,7 m. Vodná nádrž Počúvadlo, ktorú tvorí až 5 hrádzí, má najvyššiu hlavnú hrádzu – 29,6 m. Najhlbšou nádržou je Rozgrund z 18. storočia s maximálnou hĺbkou 22,3 m. Táto hrádza svojím sklonom na vzdušnej strane predstavovala technický unikát – najodvážnejšiu stavbu na svete do polovice 19. storočia. Objemom vody sú najväčšie Rozgrund a Veľké Richňavské jazero – 960 000 m3 a Počúvadlo – 745 000 m3.

Unikátne sú aj systémy privádzacích a odvodňovacích jarkov, systém vzájomných prepojení, výstupných štôlní a zariadení. Richňavské nádrže majú najdlhší systém vodných jarkov – 24 000 m a 1 714 m vodných štôlní. Zberné jarky na svahu Sitna majú dĺžku 16 km. Tieto zásobujú jednu z najväčších nádrží – Počúvadlo, ktorá má vodnú plochu 12,13 ha.

Návštevníkov zaujmú určite minerály, ktorých bolo v tejto oblasti opísaných vyše 80, ktoré sa nachádzali a stále aj nachádzajú vo vyše 120 rudných žilách a odžilkoch v tunajšom rudnom poli. Vznikli ako produkty hydrotermálnych roztokov pri dozvukoch vulkanickej činnosti. K najznámejším patria pyrit, galenit, sfalerit, chalkopyrit, argentit, a iné. Tvarovou dokonalosťou pútajú hlavne nerudné minerály, ako kremeň, baryt, ametyst a unikátna forma tzv.” holubníkový kremeň”.

Možnosti ekoturizmu v Štiavnických vrchoch:

  • umelé vodné nádrže – tajchy ( najznámejšie: Počúvadlo, Richňava, Veľká vodárenská, Klinger, Ottergrund, Kolpašské jazero, Belianske jazero, Evičkino jazero, Vindšachtské jazero)
  • termálne pramene (Sklené Teplice, Vyhne)
  • náučné chodníky ( napr. M.Kapustu po žile Terézia, Sitno, Náučný geologický chodník Paradajs, Staré mesto, Richňavské jazerá)
  • pešia turistika po vyznačených turistických trasách
  • cykloturistika
  • bežkárske trate v okolí Červenej studne
  • atraktívne lokality maloplošných chránených území:
  • prírodné rezervácie: Sitno, Kamenné more, Kašivárová, Szabóova skala, Holík, Jabloňovský Roháč, Kojatín, Holý vrch, Krivín, Bralce, Gajdošovo
  • prírodné pamiatky: Žakýlske pleso, Putikov vŕšok, Krupinské Bralce, Sixova stráň, Kapitulské bralá,
  • chránené areály: Arborétum Kysihýbel, Banskoštiavnická botanická záhrada, Michalštôlnianske rašelinisko

 

 

 

Mapa CHKO Štiavnické vrchy v rámci Slovenska

Mapu s vyznačenými turistickými chodníkmi nájdete tu : https://mapy.hiking.sk/?ref