Pri spoločnom obede

Zachránené mláďa sokola myšiara z hradu Bzovík a mláďa sokola myšiara zo Starého zámku v Banskej Štiavnici počas spoločného obeda v našej rehabilitačnej stanici. Obidve mláďatá boli nájdené vypadnuté z hniezda. Nakoľko nebolo možné ich vrátiť späť, z dôvodu nedostupnosti oboch hniezd, našli dočasný domov v našej rehabilitačnej stanici. Dúfame, že sa im bude dariť, a keď budú schopné samostatného života, budú vypustené naspäť do prírody.

Sokol myšiar (Falco tinnunculus) patrí k najrozšírenejším dravcom v strednej Európe. Hniezdi po celom území Slovenska od nížin až do alpínskeho stupňa (až do výšky 2 200 m). Tak ako ostatné sokoly, ani myšiare si hniezdo nestavajú. Využívajú staré hniezda po väčších vtákoch. Často hniezdia aj v dutinách stromov a s obľubou obsadzujú aj väčšie búdky a umelé hniezda. Na skalách, v lomoch a na rôznych budovách hniezdia na holom podklade. Stáva sa aj, že zahniezdia na balkóne panelákového bytu. Do hniezda samica znesie 4-6 vajíčok. Sedí na nich 28-30 dní. Po vyliahnutí samica mláďatá ešte 8 dní zahrieva, počas ďaľších ôsmych dní ich zahrievať postupne prestáva. Vo veku 27-30 (38) dní mláďatá opúšťajú hniezdo, čo je u nás zväčša v polovici júna až v júli. Rodičia ich ešte asi mesiac prikrmujú.

Živí sa hlavne drobnými cicavcami, občas menšími druhmi vtákov, hlavne ich mláďatami a v lete aj veľkým hmyzom, žabami. Snáď ešte väčší podiel v potrave než vtáky majú plazy, najmä jašterice a slepúchy. Bolo dokázané, že sokol myšiar vidí ultrafialové žiarenie. Vďaka tomu vie rozoznať močové stopy okolo nôr hlodavcov, pretože od moču sa toto žiarenie silne odráža. Sokol myšiar loví na otvorených priestranstvách. Počas priameho letu strieda úseky prekonávané rýchlymi a krátkymi údermi krídiel s plach­tením. Počas letu je jasne viditeľný široký čierny pruh na konci chvosta. Častejším znakom tohoto druhu, pozoro­vateľným v povetrí, je trepotavý let, počas ktorého vyhľadáva svoju najčastejšiu korisť – drobné cicavce. Pri takomto lete vyvíja krídlami rovnakú rýchlosť, akou proti nemu fúka vietor, takže stojí na mieste vo vzduchu asi 10-20 metrov nad zemou. Krídla sú skôr úzke, stredne dlhé, špicaté, mierne zahnuté. Chvost je dlhý. Keď zahliadne korisť, prudko sa za ňou spustí na k zemi so stiahnutými krídlami.