Minulý týždeň sa zamestnanci našej Správy CHKO Štiavnické vrchy zúčastnili v súčinnosti so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky (ďalej len ŠOP SR) na monitoringu hlavátky podunajskej na toku Hrona, v časti územia európskeho významu SKUEV0947 – Stredný tok Hrona. Územie zahŕňa časť toku Hrona medzi Lovčou a Hronským Beňadikom. Jedným z predmetov ochrany na tomto území je aj druh európskeho významu hlavátka podunajská. Niekoľkým jedincom boli v minulom roku inštalované telemetrické vysielačky a tie sú  pravidelne monitorované pracovníkmi ŠOP SR v spolupráci so  zástupcami Slovenského rybárskeho zväzu.

Územie európskeho významu SKUEV0947 – Stredný tok Hrona bolo vyhlásené výnosom Ministerstva životného prostredia SR č.3/2004 – 5.1 zo 14.júla 2004 na ochranu biotopu 91E0 – Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy a druhov:

Hlavátka podunajská je našou najväčšou lososovitou rybou a patrí medzi najväčšie sladkovodné ryby vôbec. V podmienkach našich riek môže dorásť do dĺžky až 150 cm a hmotnosti do 50 kg. Dožíva sa viac ako 15 rokov. Telo je torpédovitého tvaru, na priereze oválne. Hlava je veľká a zaberá 22 až 26% dĺžky tela. Tuková plutvička je pomerne veľká. Sfarbenie je sivozelené, tmavohnedé až červenohnedé a najintenzívnejšie je v období neresu. Na hlave bokoch a chrbte sú tmavé škvrny, brucho je belavé a plutvy žltkasté až červenkasté. Juvenilné jedince sú svetlejšie so 7 – 12 priečnymi tmavými pruhmi na bokoch.

Typickým stanovišťom hlavátky je podhorská zóna riek s tvrdým kamenitým dnom, kde teplota vody v lete v priemere nepresahuje 15 °C a obsah kyslíka neklesá pod 8 mg/l. Hlavátka je výrazným dravcom, jej potravou sú po prechode na exogénnu potravu najprv rôzne bezstavovce. Menšie ryby, začína loviť prakticky od útlej mladosti, po dosiahnutí veľkosti okolo 50 mm. Významnú zložku potravy hlavátky predstavujú spravidla tie druhy rýb, ktoré sa v jej biotope vyskytujú najpočetnejšie, prevažne však reofilné kaprovité ryby, ako napr. jalec, podustva, mrena. Dospelé hlavátky lovia pomerne veľkú korisť a najväčšie jedince dokážu skonzumovať až 50 cm veľké ryby, zriedkavo aj iné živočíchy (napr. žaby, drobné cicavce a pod.). Pohlavne dospieva v troch (samce) až štyroch (samice) rokoch. Pred začiatkom neresu podnikajú hlavátky migrácie na vhodné neresiská, zvyčajne proti prúdu, ktoré sa často nachádzajú v ústiach väčších prítokov s čistým štrkovitým dnom. Neres prebieha pomerne skoro pri teplote vody 5-10°C (apríl). Po príchode na neresisko samce o samicu zápasia, pričom si pohryzením často spôsobia poranenia. Víťazný samec so samicou bu­dujú elipsovité hniezdo s dĺžkou až 300 cm a šírkou 1,5-2 m, pričom sú ryby schopné premiestniť pomerne veľké množstvo riečneho materiálu. Samica je v čase po vybudovaní  hniezda agresívna a spolu so samcom hniezdo s ikrami strážia, pričom iné ryby od neho odháňajú a napádajú ich. Počet ikier je premenlivý a v závislosti na veľkosti ryby kolíše od 1600 do 35000. Mlaď sa zdržia­va pri brehu, staršie hlavátky ďalej od brehu, v hlbších úsekoch riek, často v blízkosti prekážok. Vyskytuje sa aj v údolných nádržiach, kde sa občas vysadzuje jej násada. Početnosť hlavátky v našich riekach v minulosti výrazne poklesla, následkom regulácií tokov, znečisťovania, výstavby priehrad a ďalších faktorov. Prežitie jej súčasných populácií v slovenských vodách vo významnej miere závisí jednak na zachovaní jej biotopov, ako aj na vhodnom spôsobe manažmentu hlavátky. Pri účinnej ochrane tohto druhu je preto nevyhnutná aktívna spolupráca ochrany prírody s užívateľom rybárskych revírov i so správcom vodných tokov.