Zranený živočích

 Rehabilitačná stanica pri Správe CHKO Štiavnické vrchy

Starostlivosť o choré, poranené alebo inak poškodené živočíchy je neoddeliteľnou súčasťou ich druhovej ochrany. Väčšinu poranení či iných poškodení voľne žijúcich živočíchov spôsobujú ľudské aktivity / úmyselne alebo neúmyselne /. Jednou s možností ako takúto ochranu druhov zabezpečiť je budovanie záchranných zariadení pre liečbu a rehabilitáciu voľne žijúcich živočíchov.

Priekopníkom rehabilitačných a záchranných zariadení v Slovenskej republike je Rehabilitačná stanica (RS) pri Správe CHKO Štiavnické vrchy v Banskej Štiavnici. Jedná sa o špecializované zariadenie Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Rehabilitačná stanica vznikla na podnet študentov Strednej lesníckej školy v Banskej Štiavnici v roku 1985, kedy bola oficiálne otvorená. Vzhľadom na finančnú a personálne – organizačnú náročnosť prevádzky Rehabilitačnej stanice vznikla potreba začleniť ju do organizácie ochrany prírody. Od roku 1993 zabezpečuje prevádzku Rehabilitačnej stanice ŠOP SR, Správa CHKO Štiavnické vrchy v spolupráci so Strednou lesníckou školou v Banskej Štiavnici. V rokoch 1995-6 bol celý objekt Rehabilitačnej stanice kompletne zrekonštruovaný, boli vybudované nové rehabilitačné voliéry a prevádzková budova.

Rehabilitačná stanica pri Správe CHKO Štiavnické vrchy je určená predovšetkým na umiestnenie, dlhodobejšiu rehabilitáciu a prípravu na návrat do prírodného prostredia voľne žijúcich dravých vtákov, sov, bocianov, volaviek a iných druhov vtákov. Jej ďalšou nemenej dôležitou je výchovná, náučná a osvetová funkcia v ochrane prírody formou prednášok a exkurzií pre laickú a odbornú verejnosť.

Samotná starostlivosť o poraneného alebo inak poškodeného jedinca pozostáva zo vstupnej veterinárnej prehliadky, kde sa na základe diagnózy zdravotného stavu určí ďalší postup starostlivosti o poškodeného živočícha. Jedinec je následne umiestnené do karanténneho boxu, kde je niekoľko dní pozorovaný jeho zdravotný stav. Liečba a príprava na návrat do prírodného prostredia prebieha pod odborným dohľadom v rehabilitačných voliérach, ktorých je v tomto zariadení osem.

Rehabilitované jedince, v dobrom zdravotnom stave a fyzickej kondícii sú po výstupnej veterinárnej prehliadke vypúšťané na vhodné lokality späť do prírody. V prípade mláďat vypadnutých z hniezd ide o ich dokladanie do pôvodných alebo adoptívnych hniezd. Jedince, u ktorých závažnosť a dôsledky poškodenia nedovoľujú návrat do prírodného prostredia sú umiestnené na ďalší chov do zoologických záhrad. Personál rehabilitačnej stanice vedie podrobnú evidenciu prijatých jedincov v zmysle príslušných právnych predpisov.

V Rehabilitačnej stanici pri Správe CHKO Štiavnické vrchy bolo od začiatku jej činnosti do konca roku 2017 umiestnených 882 živočíchov z toho sa 640 jedincov podarilo vrátiť späť do prírodného prostredia a 55 bolo odovzdaných do zoologických záhrad a iných obdobných zariadení, kde im bola zabezpečená potrebná starostlivosť. Na následky zranení chorôb alebo iných poškodení uhynulo alebo bolo humánne utratených 186 jedincov. Medzi najčastejšie príčiny poranení alebo poškodení prijatých živočíchov patria kolízie s dopravnými prostriedkami, poranenia na elektrických vedeniach, nesamostatné mláďatá, choroby, nelegálny chov, pytliactvo  a iné.

 

 

 

 

 

Mapa územnej pôsobnosti – chovné a rehabilitačné stanice a kontaktné informácie:

https://www.google.com/maps/d/viewer?mid=zNmE0DA-gUBI.k3l24IF1QiLY

 

Ako postupovať:

Mláďatá

Ak nájdete mláďatá cicavcov (jeleň, srnec.. ) zdanlivo opustené v lese, na lúke alebo poli, v žiadnom prípade ich nechytajte do rúk a čo najskôr a najtichšie lokalitu opustite. Ich matka sa často zdržiava v blízkosti, odkiaľ ich prichádza kŕmiť a kontrolovať. Mláďa po manipulácii získa ľudský pach a matka ho môže odmietnuť.

Ak nájdete vypadnuté mláďa vtáka, je vhodné najskôr sa poobzerať po blízkom okolí, či sa tu nenachádza dospelý jedinec, ktorý ho prikrmuje. Mláďa položte na konár, resp. rímsu domu, aby sa k nemu nedostal predátor. Z väčšej vzdialenosti ho pozorujte. Mláďa je potrebné zobrať, až keď dlhšiu dobu nevidno na blízku rodičov.

Zranený, zoslabnutý a chorý jedinec

Takéhoto jedinca spoznáte podľa neprirodzeného správania – myslia sa tým výrazne znížené únikové reakcie, neprirodzené držanie tela, ovísanie krídla, krívanie, viditeľné zranenia a podobne. Manipuláciu so živočíchom obmedzíme na minimálnu možnú mieru a čím skôr kontaktujeme odborníka. Odchyt musí byť čo najšetrnejší, použijeme handru, deku, nikdy nie igelit. Živočícha – podľa veľkosti  – môžeme umiestniť aj do papierovej krabice s otvormi na prístup vzduchu a umiestnime do tichej a tmavej miestnosti bez rušivých vplyvov. Účelom je zníženie jeho pohybu (môže zväčšiť rozsah prípadného poranenia), do doby príchodu odborníka. V žiadnom prípade živočícha neukazujeme ako atrakciu ľuďom.

Prikrmovanie

V prípade príliš apatických a dlhodobo vysilených jedincov sa kŕmenie neodporúča. Takýto jedinec nemá dostatok tekutín a energie, aby potravu strávil a zvyčajne po nakŕmení uhynie.

Ak je jedinec vitálnejší a odborník nemôže okamžite živočícha vyzdvihnúť, telefonicky s ním prekonzultujte druh potravy a možný spôsob jej podania. V zásade však platí, že dravcom a sovám (napr. orol skalný, jastrab lesný, myšiak lesný, sokol myšiar – známy aj ako pustovka, alebo poštolka, výr skalný, sova lesná a podobne) podávame výlučne surové mäso – hydinu, holubie mäso, hovädzinu – nikdy nie bravčovinu, alebo príliš studené, či tepelne upravené mäso.