Maloplošné chránené územia

Chránené územia v CHKO Štiavnické vrchy

Lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu a biotopy národného významu (§6 ods.3), biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, významné krajinné prvky alebo výtvory, možno vyhlásiť za chránené územia (§17 ods.1, Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov).

Na území CHKO Štiavnické vrchy sa nachádza 22 chránených území.

V okrese Žiar nad Hronom sú to:

• PR Szabóova skala
• PR Bralce
• PP Kapitulské bralá
• PR Kamenné more
• PR Kamenný jarok

PR Szaboova skala  je jedna z najstarších prírodných rezervácií na Slovensku (r. 1907). Bola pomenovaná podľa maďarského geológa, ktorý robil geologický výskum v Štiavnických vrchoch. Szabova skala je skalný útvar cca 90 m vysoký, ktorý sa nachádza pri vchode do Sklenoteplickej doliny, na kontakte Štiavnických vrhov a Žiarskej kotliny. Predstavuje vulkanickú ihlu, ktorá vznikla stuhnutím kyslej ryolitovej lávy. Táto nevytvára lávové prúdy, ale vytlačené kopy, homole či dómy a ihly. Sopečná ihla je súčasťou ryolitovej kopy, ktorá predstavuje teleso oválneho tvaru s priemerom cca 500 m. Bola vyhlásená na ochranu komplexu ryolitových skál s morfologicky výrazným asi 50 m vysokým bralom a zriedkavou flórou a faunou na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.

PR Bralce predstavuje fytogeograficky a zoograficky významnú lokalitu s výskytom vzácnej waldstejnie trojlistej a ďaľších pozoruhodných druhov rastlín a živočíchov v spoločenstvách reliktného charakteru na kyslom vulkanickom podklade.

Územie PP Kapitulské bralá je vzácnym geologickým fenoménom poukazujúcim na viskozitu kyslých ryolitových láv neogénneho vulkanizmu, ktoré vytvorili kopcovité a vežovité telesá, s pestrými skalnými a lesostepnými biocenózami. Útvar tvorí výraznú krajinnú dominantu vo vstupnej doline do CHKO Štiavnické vrchy

PR Kamenný jarok – územie predstavuje významný geologicko-geomorfologický fenomén v sopečných pohoriach s výskytom hornín pochádzajúcich z takmer všetkých geologických období, ktoré sú sústredené na pomerne malom území.

Na území PR Kamenné more sa nachádza najväčšie kamenné more vo vulkanickej časti Karpát. Vzniklo pravdepodobne deštrukciou skalného brala mrazovým zvetrávaním a následným zemetrasením, pričom sa značná časť zrútila a rozpadla na veľké bloky a balvany. Vidíme tu aj gravitačné triedenie blokoviska, keď pri dolnom okraji sú veľké a ťažké bloky a smerom hore po svahu sa veľkosť úlomkov zmenšuje. Prírodná rezervácia Kamenné more je tvorená ryolitom. Ryolit je výlevna sopečná hornina, odpovedajúca svojim zložením žule. Vznikla stuhnutím kyslej, hustej lávy na zemskom povrchu. Kyslé lávy sa pohybujú pomalšie a tuhnú v podobe homolovitých telies alebo ihiel. Ryolit je červenej alebo belavej farby. Pukliny sú vyplnené jaspisom (polodrahokam červenej farby, odroda kremeňa), opálom a chalcedónom (obličkovité tvary bledomodrej farby), ktoré možno aj dnes nájsť.

Zo zoologického hľadiska je významnou lokalitou pre výskyt plazov. Územie má vedecký, študijný a edukačný význam.

Na území okresu Žarnovica sa nachádzajú tieto MCHÚ:

• NPR Kašivárová
• PR Kojatín
• PP Putikov vŕšok

NPR Kašivárová bola vyhlásená na ochranu zachovalých pralesovitých dubín v Štiavnických vrchoch na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.

PR Kojatín bola vyhlásená na zabezpečenie ochrany prirodzených lesných a xerotermných spoločenstiev v geomorfologicky členitom území, typického sopečného reliéfu s názornými ukážkami selektívneho zvetrávania vulkanických hornín (“skalné hríby”), suťovými poliami a s výskytom veľkého počtu chránených a ohrozených druhov fauny a flóry.

Územie PP Putikov vŕšok je jedinečným geologicko-geomorfologickým fenoménom v neovulkanitoch Slovenska, ktoré dokumentuje najmladšiu vulkanickú činnosť na Slovensku (pleistocén), s relatívne malou deštrukciou sopečnej štruktúry. Najvýznamnejšou časťou je vulkanicko-exhalačný kanál, ktorého vznik je spojený s fumarolovou činnosťou v čase sopečnej aktivity.

Štiavnické vrchy zasahujú jz. okrajom aj do okresu Levice, kde sa nachádza PR Krivín a na hranici okresov Levice a  Banská Štiavnica sa nachádza PR Jabloňovský Roháč.

Územie PR Krivín má veľký význam z hľadiska výskytu veľkého počtu chránených, vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Nachádzajú sa tu lokality panónskej flóry a fauny s malým počtom horských a karpatských druhov. Okrem toho je územie PR aj archeologickou lokalitou.

PR Jabloňovský Roháč bola vyhlásená na ochranu zachovalých spoločenstiev bukových dúbrav a bučín vo vulkanitoch Štiavnických vrchov.

Na území okresu Krupina sa v CHKO Štiavnické vrchy nachádzajú tri chránené územia a to:

• PR Holý vrch
• PP Krupinské bralce
• PP Sixova stráň

PR Holý vrch je významnou lokalitou veľkého počtu chránených, vzácnych a ohrozených druhov rastlín Slovenska, a je pokladaná za genobanku v prípade zachovania podmienok, ktoré tu vznikli prirodzeným vývojom v súlade s extenzívnym súkromným obhospodarovaním.

Územie PP Krupinské bralce tvorí unikátny prípad zriedkavej päťbokej prizmatickej odlučnosti andezitov na Slovensku. Predmetom ochrany je rad stĺpov na vrchole s priľahlým suťovým lemom. Lokalita bola predmetom záujmu aj Andreja Kmeťa – kňaza a vedca pôsobiaceho v tejto oblasti na začiatku dvadsiateho storočia.

PP Sixova stráň sa nachádza v blízkosti PP Krupinské bralce a je takisto jedinečnou ukážkou stĺpovitej odlučnosti pyroxenických andezitov v 5 -6 bokých hranoloch, ktoré majú hornú časť zahnutú v podobe hákovania. Vo východnej časti steny je odkryté pásmo hydrotermálnej premeny horniny, sledujúce sklon stĺpovitej odlučnosti.

Okres Banská Štiavnica je situovaný v centre Štiavnických vrchov a nachádza sa tu 7 MCHÚ:

• NPR Sitno
• PR Holík
• PP Žakýlske pleso
• CHA Arborétum Kysihýbeľ
• CHA Banskoštiavnická botanická záhrada
• CHA Michalštôlnianske rašelinisko
• PR Gajdošovo

NPR Sitno bola vyhlásená na ochranu prírodovedecky, historicky a kultúrne významnej dominanty Štiavnických vrchov – Sitna. Na území NPR dochádza k prelínaniu teplomilných a horských (panónskych a alpínskych) prvkov flóry, vyskytujú sa tu vzácne a chránené druhy. Vrchol Sitna má tvar eróznej trosky lávového prúdu. Je vybudovaný z rôzne odolných vulkanických hornín /andezity, dacity, aglomerátové tufy/ čo spôsobilo vypreparovanie skalných hradieb vrcholových častí Sitna. Skalné bralá, steny dosahujú výšku zo severnej strany až 50 m.

PR Holík je fytogeograficky významnou lokalitou xerotermnej vegetácie. Vrcholovú časť tvorí kamenisté temeno andezitového lávového prúdu s ostrovčekom lesostepnej vegetácie. Úpätia južných svahov pokrývajú dubovo-hrabové porasty, severné svahy sú porastené podhorskými bučinami.

PP Žakýlske pleso predstavuje v neovulkanitoch ojedinelý prípad prirodzeného plesa. Všetky ostatné nádrže v CHKO Štiavnické vrchy sú umelo vybudované.

PR Gajdošovo bola vyhlásená na podporu zachovania výnimočných, vlhkých, mezofilných lúk a pasienkov s mnohými vzácnymi a ohrozenými druhmi flóry Slovenska. Časť PR zasahuje aj do Zvolenského okresu.

CHA Arborétum Kysihýbeľ bol zriadený na vytvorenie možnosti skúmania cudzokrajných drevín z hľadiska ich využitia v lesnom hospodárstve, plošnou výsadbou na plochách 15×15 m. Arborétum bolo založené v r. 1900 J. Tuzsonom, asistentom Lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici.

CHA Banskoštiavnická botanická záhrada bola založená v r. 1807 – 1810 ako dendrologický objekt za účelom štúdia aklimatizácie cudzokrajných drevín a pre pedagogické účely.

CHA Michalštôlnianske rašelinisko bol zriadený na zabezpečenie ochrany výskytu zriedkavého a chráneného druhu flóry Slovenska – rosičky okrúhlolistej (Drosera rotundifolia) na jedinej lokalite v Štiavnických vrchoch.

 

 

Správa CHKO Štiavnické vrchy má v rámci svojej pôsobnosti starostlivosť aj o ďaľších 23 MCHÚ, ktoré sa nachádzajú mimo CHKO Štiavnické vrchy (viď mapka).

 

 

 

Skratky: CHKO – chránená krajinná oblasť, MCHÚ – maloplošné chránené územie, NPR – národná prírodná rezervácia, PR – prírodná rezervácia, PP – prírodná pamiatka, CHA – chránený areál